Obaja začali trénovať vo Vrbovom. Šimon pred desiatimi rokmi a Bianka o rok neskôr. Dnes stoja na stupni víťazov. Aký je rozdiel medzi nimi a ostatnými členmi klubu? Veď tréner je ten istý! Obaja boli a stále sú výnimoční! Majú svoj cieľ. Chcú doslova drieť a to oveľa viac ako ostatní. Húževnatosť, trpezlivosť, bojovnosť. Majú ochotu na sebe neustále pracovať a chuť sa stále zlepšovať! Preto sú na stupni víťazov a Šimon na tom najvyššom. Po toľkých rokoch si to naozaj zaslúžil! Mal tréningov aj za desiatich!

Byť Majstrom Slovenska nie je len o samotnom súťažnom dni, ale o prvom úklone, prvom cuki, prvom tréningu. O rokoch pravidelných tréningov, ktoré na seba nadväzujú a sú stále náročnejšie. O emóciách, o ochote celej rodiny, o vyrovnávaní sa so životnými situáciami, nielen tými súťažnými. Je to o vytvorení silných vzťahov ku karate, ku klubu, k trénerovi a k povinnostiam. Udržať deti pri karate, kde záleží na maličkostiach, kde treba makať, podávať výkony, ktoré sa musia zlepšovať, kde treba byť emocionálne silný, kde musí byť každý karatista na seba veľmi tvrdý a veľa veľa chcieť, je pre trénera skoro nadľudský výkon. Deti sú naučené vycúvať už pri prvom náznaku náročnosti. Šimon nie! Aj keď prišiel o časť zubu a to už druhýkrát, išiel ďalej za svojim cieľom. Dnes je MAJSTER SLOVENSKA!  A Bianka má svoju odmenu v podobe BRONZOVEJ MEDAILE!  Držíme palce a obom ĎAKUJEME!